Teplota sa mení v
priebehu roka, aj v priebehu dňa. Je to spôsobené otáčaním Zeme
okolo vlastnej osi - denné výkyvy; a rotáciou Zeme okolo Slnka -
ročné výkyvy. Obiehanie okolo Slnka sa deje po elipse, v ktorej v
jednom z ohnísk sa nachádza práve naše Slnko. Ako sme už spomínali,
ročné obdobia ovplyvňuje práve táto rotácia, nakoľko zemská os
podlieha zmenám. Typické príklady rozdielneho naklonenia Zeme sú:
deň letného slnovratu (22.júna), deň zimného slnovratu
(22.decembra), deň jarnej (21.marca) a jesennej (23.septembra)
rovnodennosti.
V deň letného slnovratu je na južnej pologuli zima a na severnej
leto. Nad Arktídou panuje polárny deň a v Antarktíde je polárna noc.
V deň zimného slnovratu je na južnej hemisfére leto a na zimnej
naopak zima. Na severnom póle nie je žiadne slnečné svetlo. Množstvo
tepla vzrastá smerom na juh.
V čase rovnodenností je na pologuliach jar a jeseň a obe hemisféry
dostávajú rovnaké množstvo tepla.
Na rozloženie teploty vplýva okrem intenzity slnečného žiarenia aj
rozloženie pevnín a morí. Pevnina sa otepľuje v porovnaní s vodnými
plochami rýchlejšie, ale sa aj rýchlejšie ochladzuje, vody naopak
pomaly strácajú svoje nahromadené teplo, pretože majú veľkú tepelnú
kapacitu. Teplota pevnín je v zimných mesiacoch oveľa nižšia ako nad
oceánmi (v rovnakej zemepisnej šírke), tým pádom je aj vzduch nad
pevninami chladnejší, v letnom období je to naopak - a teda vzduch
nad pevninami je teplejší.
|
|
