OBSAH VZUCHU: Náš vzduch obsahuje najviac dusíka, ktorý predstavuje skoro 4/5 jeho objemu. Asi 1/5 objemu vzduchu tvorí kyslík, plyn, ktorý potrebujeme na dýchanie. Zvyšok tvoria ostatné plyny a vodná para. 

SKÚMANIE OVZDUŠIA BALÓNOM: Do zostrojenia balóna nikto neskúmal atmosféru. Francúzsky chemik Joseph Louis Gay-Lussac (1778-1850) uskutočnil lety balónom nad Parížom a skúmal ovzdušie. Objavil, že zloženie vzduchu je v rôznych výškach rovnaké, hoci sa mení jeho tlak, teplota a vlhkosť so stúpajúcou výškou.

ČERVENÉ ZÁPAD SLNKA: Pri západe je Slnko nízko na oblohe a vzďaľuje sa od nás. Slnečné lúče musia prekonať väčšiu vzdialenosť cez atmosféru, kým sa nám dostanú do očí. To spôsobuje rozklad všetkých farieb slnečného svetla, okrem červenej. Iba červené lúče nám prenikajú priamo do očí, a preto vidíme červený západ slnka. ,,Červené zore večer, pastier sa raduje“. Tento starý verš vyjadruje , že po krásnom červenom západe slnka (s malou oblačnosťou) býva na druhý deň pekne.

FAKTY O ATMOSFÉRE:
- V dolnej časti atmosféry sa tvorí počasie.
- Lietadlá lietajú nad oblakmi. Tu je obloha jasná a vzduch je riedky.
- Vzduch v priemerne veľkej miestnosti váži viac než 45kg, čo je viac ako 20 vrecúšok zemiakov.
- Ozónová vrstva sa nachádza v stratosfére.
- V mezosfére, 50 až 80km nad nami je mráz až -80 C.
- Vonkajšia vrstva termosféry sa nazýva exosféra. Zasahuje až do 8 000km vzdialenosti. Tu je veľmi horúco, teplota dosahuje až 2 200 C.

SEVERNÁ A JUŽNÁ POLÁRNA ŽIARA: Severná polárna žiara (aurora borealis) je zvláštna hra farieb na oblohe, ktorá pripomína obrovskú laserovú šou. Môžeme ju pozorovať v Arktíde. Južnú polárnu žiaru (aurora australis) zasa v Antarktíde. Jej pôvodcami sú elektrické častice zo Slnka, ktoré narážajú do atmosféry a spôsobujú farebné výboje.

PREČO SLNEČNÉ ŽIARENIE OPAĽUJE POKOŽKU: Slnečné žiarenie obsahuje ultrafialové lúče. Nemôžeme ich vidieť, ale sú zdraviu prospešné. V bunkách pokožky vyvolávajú produkciu vitamínu D. Ultrafialové lúče však poškodzujú vrchnú časť pokožky. Telo reaguje zvýšenou tvorbou hnedého farbiva, ktoré sa nazýva melanín. Toto farbivo sfarbuje pokožku dohneda. Ozónová vrstva sa správa ako slnečník, ochraňuje nás pred ultrafialovými lúčmi. 

MELANÍN: je pigment, ktorý sfarbuje pokožku dohneda. Niektorým ľuďom však chýba. Sú to albíni a vyskytujú sa v každej rase. Majú veľmi bledú pokožku a vlasy, dúhovku bezfarebnú a cievy presvitajú cez kožu. Albíni sa radšej slnku vyhýbajú.

PODNEBIE: Podnebie je dlhodobý ráz počasia na určitom mieste. Počasie sa môže meniť zo dňa na deň, ale podnebie zostáva to isté. Na Zemi existuje päť hlavných podnebných pásiem. Je to polárne (studené), subpolárne (studené zimy), mierne teplé (mierne zimy), tropické (teplé a suché), rovníkové (teplé a vlhké).

PREČO PRŠÍ: Voda z oceánov , jazier, riek a rastlín sa vyparuje pod vplyvom slnečného žiarenia a vzniká vodná para. Vodná para sa udržuje v ovzduší. Vzduch stúpa ak je teplý, alebo ak musí prekonávať pohoria, alebo keď sa podeň tlačí ťažší studený vzduch. Teplý, vlhkom nasýtený vzduch sa pri stúpaní ochladzuje. Vodné pary sa zrážajú do vodných kvapiek, ktorých masy spolu vytvárajú oblaky. So stúpaním vzduch sa viacej pary zráža na vodu. Oblaky narastajú rýchlejšie. Keď kvapky vody sú už priťažké, padajú ako dážď a cyklus vody sa začína znova.

Zaujímavosť: Mačky ani psy pršať nemôžu, ale žaby a ryby áno! Niekedy sa môže stať, že veľmi silný vietor schytí z jazier živočíchy, ktoré potom s dažďom dopadajú na zem.

Či voda dopadá na zem vo forme mrholenia, dažďa, pľušte (dážď so snehom) , či snehu, záleží od teploty vzduchu a zeme.

NAJVYŠŠIE OBLAKY NA OBLOHE: Medzi vysoké oblaky paria cirus, cirostratus a cirokumulus. Tieto oblaky sa tvoria hlavne z ľadových kryštálov. Cirus je chumáč oblakov a môže sa tvoriť vo výškach nad 10 000 metrov. Zvláštne perleťové oblaky sa tvoria vo výškach nad 20 000 metrov.

AKO VZNIKÁ DÚHA: Slnečné svetlo je zmes farieb. Keď slnečné lúče prechádzajú padajúcimi kvapkami dažďa, kvapky sa správajú ako zrkadielka alebo sklenené hranoly. Rozkladajú a rozptyľujú svetlo na všetky jeho farby. Dúhu vidíme, keď je slnko za nami a pred nami dážď. Za jasného slnečného dňa si môžeme vytvoriť dúhu pomocou rozprašovača, alebo hadice na polievanie.